Čo robí komix komixom?
Položme si teda základnú otázku: „Čo robí komix komixom?“ Tým, ktorí nepoznajú odpoveď na túto otázku odporúčam vziať do ruky nejaký ten časopis s označením komix a otvoriť ho vedľa nejakého iného časopisu. Našiel niekto niečo? No, máš pravdu - v komixoch je menej textu, ako v ostaných časopisoch – ja osobne ich mám aj preto rád.
Áno, je zväčša kreslený – ale to nemusí byť úplne vždy pravidlom. Kreslené sú aj omaľovánky a myslím, že väčšina so mnou súhlasí, že to komixy nie sú. Možno sa tiež stretnete s komixami, ktoré sú robené z fotografií, či nejako inak, ale budete musieť uznať, že de facto ide o komix (hoci bolo by pre zdravie dosť nebezpečné tvrdiť ortodoxnému komixárovi, že fotokomixy v dievčenských časopisoch sú skutočnými komixami).
Ďalšie? Okná ... presne tak – jednotlivé scény sú rozvrhnuté okien – niektoré bývavajú ohraničené, iné nie. Predstav si, že máš komixový foroaparát – no a okná sú jednotlivé scény príbehu, zachytené fotoaparátom, teda jednotlivé fotky. Keď všetko potrebné „pofotíš“, stačí ich už len poukladať. Komix by nebol komixom bez nejakej tej scény (deja).
Ešte niečo? Samozrejme! Bubliny. To je ten charakteristický komixový prvok – tie písmenkami naplnené geometrické útvary vychádzajúce postavám z úst, či umiestnené niekde inde. Zmier sa s tým, že takto budú postavy tvojho príbehu dávať najavo svoje dôležité i menej dôležité, niekedy aj až priam zbytočné pocity. Dokonca aj samotný dej budeš často posúvať a vyvetlovať prostredníctvom obdĺžnikov umiestnených pri niektorom z okrajov. Samotné, „odfotené“ obrázky scén by boli ako pantomíma – čo bude často stačiť, ale na to, aby si mohol čitateľovi povedať niečo viac, budeš potrebovať bubliny – do nich už môžeš písať a dokonca kresliť, čo sa ti zachce. Tu je pár úkážok toho, v akých rôznych podobách možno bubliny objaviť:
.
A týmto to uzavriem. Teraz sa možno zdvihne pár hlasov, že komix to nie sú len bubliny v oknách, že je ešte veľa iných vecí, ktoré robia komix komixom a podobne. Ja si však myslím, že začínajúcim komixárom toto úplne stačí.
Experimenty šialených profesorov
Keď už budeš komixy kresliť nejaký ten čas, možno ti začnú liezť na nervy tie tradičné postupy s ceruzkou a spol. Bude sa ti to zdať strašne zdĺhavé a neoriginálne a tak sa zatvoríš do labáku a začneš experimentovať s niečim novým.Spomenul som už napríklad fotografické komixy, nájdeš aj komixy kombinujúce kresbu a upravenú fotografiu, čisto vektorové komixy, komixy a lá South Park (ja ich volám skladačkové) a istotne objavíš mnoho ďalších. Bližšie sa však nimi budeme zaoberať v kapitolách 8 a 10.Nepovažujem experimentovanie za kacírstvo. Pomáha to vnášať niečo nové do už zabehaných komixových postupov. Treba však pamätať, že čím viac sa bude komix odlišovať od toho štandardného, tým menej ľudí ho bude za komix považovať.
Obzretie
Sledujem, že niektorým sa podarilo zaspať. Celé to bolo o tom, na čo by sa pri vytváraní niečoho, čo chceme nazvať komixom, nemalo zabudnúť. Predovšetkým ale na dve veci - okná a bubliny - ale to samozrejme nie je všetko, čo robí komix komixom.
Nasleduje ...
V nasledujúcej kapitole už konečne začneme niečo robiť a to konkrétne - začneme hľadať námet pre náš komixový strip (teda o čom by to malo byť) a začneme s formovaním nejakého toho krátkeho „štvoroknového“ deja.
