Recepty na komixmúzu
Na započatie komixovania nám stačia dve substancie: jedného komixára a múzu. Komixárom si ty, ale odkiaľ zohnať múzu?
- Môžeš začať napríklad tým, že si zoberieš papier, ceruzku a len tak - celkom nezáväzne - začneš vymýšlať na papieri rôzne postavičky, xichtíky, čmáranice a podobne. (Viac o vytváraní postáv do komixu sa dozvieš v – piatej – kapitole.) Častokrát sa scénka, či príbeh vynoria práve pri vymýšlaní postavičiek, napríklad na základe nejakých ich zvláštností, či zaujímavých schopností, ktoré im vďaka tebe počas kreslenia pribudli.
- Ak ti pri kreslení, či samotnom pohlade na mesiac dozrievajúce kresby nenapadá téma pre tvoj komix, polož tušku a choď sa prejsť. Vypusti všetko z hlavy a všímaj si živé i neživé – to ako všetko funguje a občas (ale fakt iba občas) si predstav ako by si ich mohol skomixovať.
- V prípade, že si ťa múza vytrvalo nevšíma, nezúfaj - väčšinou to trvá, kým sa objaví ten pravý nápad. Častokrát popritom stačí urobiť si srandu - parodovaním rôznych klišé, otrepaných fráz, správaní, či ľudskej hlúposti vzniklo veľmi veľa komixov. Stačí si sadnúť ku telke, pustiť si film či program (najlepšie ak ide o tvoj najneoblúbenejší) a zapisovať si, čo ti napadne vrámci obrannej reakcie tela - ako by si urobil scénky ty, ako by si viedol dialógy a podobne.
- Keď už sedíš pri televízii pusti si toho viac. Nechcem z komixárov robiť televíznych závislákov, ale mnohé filmy sú veľmi vzdialenými príbuznými komixov, nakoľko aj pri tvorbe filmov sa zvyknú jednotlivé scény rozkresliť a naopak, v poslednom čase sme svedkami sfilmovávania komixov.
- Taktiež sa neboj surovo okopírovať nejaký postup. Nemyslím tým, že od niekoho odkreslíš celý komix, či postavičky alebo príbeh a budeš to vydávať za svoje. Mám na mysli spôsob rozprávania - komix nebusí byť len štandardná scénka. Môžeš využiť niektoré z vlastností komixu - napríklad komunikácia rôznych postáv, ignorovanie či dodržiavanie fyzikálnych zákonov, použitie postavy rozprávača – niektoré z týchto postupov sa dajú celkom zaujímavo použiť. Ale pozor, hovorím postupov – ak okopíruješ komix, jeho príbeh, či postavičky, nebudeš komixárom ale iba obyčajným zlodejom a nič sa o komixovaní nenaučíš.
- Samozrejme spôsobov je viac a veľa sa ich dá ešte vymyslieť. Komix ťa môže napadnúť pri čistení zubov, možno sa ti tvoj prvý komix sníval, možno ťa inšpiroval odpočutý dialóg susediek alebo ...
O prvorodenom
Trvalo mi, kým som sa rozhodol, čo by bolo najvhodnejšie pre prvý ukážkový strip tohto návodu. Chcel som, aby to bolo veselé, muselo sa to popritom zmestiť do štyroch okien a malo to aj niečim reprezentovať nejaký ten klasický prvok komixu v jeho základnej forme.
Keď som tak uvažoval pri písaní tohto návodu, aký prvok použiť, spomenul som si na to, ako sa postavičky v niektorých animovaných filmoch zvyknú občas rozprávať so samotným komixárom. A to sa mi hodilo. Vystihovalo to to, že komix nie sú len políčka nejakého deja, že komixár je častokrát niečo ako režisér, scenárista, kameraman a castingový pracovník v jednom a keď to (s prepáčením) poserie on, postavičky to už len ťažko opravia.
Takže k samotnému nápadu.
Ja, ako komixár som to pokašlal a svojim komixovým hercom som dal pár neurčitých sľubov, aby som ich nálakal do účinkovania v mojom stripe. Avšak v samotnom stripe, keď sa komixové postavičky stretnú, to všetko praskne. Postavičky to odhalia a naštvú sa na mňa, sťa autora. V samotných štyroch oknách sa teda odohrá ohalenie a aj nejaká tá reakcia.
Tak a hrubý náčrt s nejakým tým jednoduchým nápadom je na svete.
Obzretie
Táto časť od teba už očakáva aj nejakú tú komixársku činnosť. Po tejto časti by si mal mať v rukách nejaký ten nápad, ktorý sa hodláš dať na papier, uložený napríklad tak ako ten môj – v pár vetách.
Nasleduje...
... casting. Ideme vyberať hercov do nášho príbehu. Ide o rozmer komixu, ktorý je zo všetkých najsilnešie vnímaný, a zároveň aj dovoľuje celkom vypustiť prúdy fantázie.
