Lewis Trondheim je u nás vďaka vydavateľstvu Mot zaužívaným a obľúbeným autorom. Po experimentálnom zákusku Jen čtvrt vteřiny na život, troch dieloch kapitálnej buffonády Donžon, medzi ktoré sa zmestila patafyzická alegória Země tří usměvu s vesmírnými mýtmi Apokalyptické příběhy, prichádza univerzálny autor znova s čímsi odlišným: rodinným kuchynským thrillerom La Mouche (česky Moucha, slovensky Mucha).

 

Zatiaľ čo pri prvých piatich knihách, nás plných neznalostí a nevinnosti, absurdný humor doslova prevalcoval, tentoraz sme mali šancu pripraviť sa. Rodinná televízna stanica Supermax (a neskôr mnohé iné) roky vysielala animovaný ekvivalent Trondheimovej Mouchy, jej krátke príbehy boli dôkladnou expozíciou k tomuto komiksu.

 

Moucha je jediným uceleným príbehom, ktorý by sa dal zhrnúť do desiatich slov „I think this is the beginning of a beautiful friendship.“ Moucha sa narodí, naučí sa lietať, spozná kuchyňu, nájde si kamaráta, prekoná s ním nebezpečné dobrodružstvá, po elektrickom výboji narastie do obludných rozmerov, útočí na ňu armáda, prebudí sa aby zistila, že to bol iba sen, nájde kamaráta a zistí, že to sen nebol.

 

V našich krajinách vydalo už zaniknuté vydavateľstvo Calibre malú knižôčku Gon o divnosaurusovi, ktorý nemá na prvý pohľad s Mouchou veľa spoločné, ale na ten druhý je toho len málo rozdielneho. Gon a Moucha sú dva konce potravinového reťazca. Zákerný, drsný, nepremožiteľný saurus je tu zrovnávaný s ustráchanou slaboduchou muchou. Gon sa pohybuje v rozľahlých pralesoch, Moucha v malej kuchyni. Predsa len sú to však synonymá, pretože v každej chvíli obe postavy vyplňujú príbeh, každý rámček stránky svojimi prednosťami, bažením po slasti a bez slov.

 

V kontexte u nás vydaných Trondheimových prác stojí Moucha mimo všetkých ostatných. Po závratnej kadencii prešpekulovaných dialógov a sprievodných komentárov zrazu najviac slov obsahuje obálka. Už raz spomenutá autorova univerzálnosť prináša komiks v zrozumiteľnom jazyku, dostupnom pre všetkých bez rozdielu veku či znalosti písma.

 

Kresbe Lewis Trondheim ostáva verný. Detské, až urážlivo jednoduché linky sa však opäť dokonale stotožňujú s charakterom postáv. To všetko v trikrát troch nemeniacich sa políčkach na sto ôsmych stranách nevtieravého nenásilného humoru, s citom pre jemné gagy. Kto doteraz nevedel výjsť Trondheimovi v ústrety, tomu sám autor vyšiel naproti.