Po skončení školy vystriedal viacero novinárskych zamestnaní, ktoré ho však neuspokojovali. Chýbala mu tvorivá voľnosť. Začal preto kresliť komiksy, hoci neplánoval, že sa nimi bude živiť. Dva roky po dokončení školy sa vrátil na rodnú Maltu, kde my vyšlo niekoľko romantických komiksov. Po návrate do USA vystriedal niekoľko zamestnaní v komiksovom priemysle. K tým významnejším patrí práca vo vydavateľstve undergroundových komiksov Fantagraphic. Tu od roku 1986 písal sekciu noviniek pre magazín o komiksoch The Comics Journal. Od roku 1987 editoval satirický komiks Centrifugal Bumble-Puppy.
. V rokoch 1988 až 1992 cestoval okolo sveta, počas ktorých napísal a nakreslil 6-dielny komiks Yahoo. Dva roky žil v Berlíne, kde nakreslil niekoľko obalov a posterov pre nemecké hudobné vydavateľstva.
Po úspechoch jeho žurnalistických komiksov Palestine a Safe Area Goražde sa od roku 2004 stal na jeden rok cartoonistom pre The Washington Monthly, kde vytvoril niekoľko politicko-satirických komiksov. Pod záštitou Amnesty International pripravil v roku 2006 komiks I live here, ktorý pojednáva o čečenských utečencoch v Ingušsku. V tom istom roku vyšla aj komiksová kniha But I like it, čo je kolekcia stripov o rocku a rock and rollu.
V súčasnosti sa venuje príprave ďalšej knihe z Palestíny, tentoraz z južného pásu Gazy ako aj ďalšiemu komiksu z Bosny. Takisto navštívil ďalší horúci bod vo svetovej politike, Irak.
Komiksová žurnalistika
Jeho prvé komiksy boli satirické a autobiografické, a spadali do undergroundu. V 80. rokoch bolo zvyčajné kresliť autobiografické komiksy. No vo vydavateľstve Fantagraphics sa takisto začal zaujímať o slobodu slova, ktorá bola v tej dobe takisto dôležitou témou. Využil to pri svojom žurnalistickom vzdelaní a naučil sa dávať priestor na vyjadrenie čo najviac zúčastneným stranám, hoci ako priznáva, netají sa sympatiou k jednej zo strán. Prostriedkom vyjadrenia jeho reportáží sa stal komiks. A hoci jeho práca je rovnaká ako iných novinárov, vyznačuje sa ešte jednou odlišnosťou – ľudí, ktorých spovedá, sa musí pýtať aj vizuálne otázky. Na získanie ich dôvery paradoxne používa svoje komiksové práce, na základe ktorých môžu vidieť, o čo mu ide. Jeho kresby prostredia a udalostí sú verné realite a môžu sa s nimi stotožniť. Svoje práce označuje ako žurnalistické komiksy. Odmieta ich označovať za „grafické novely“, ktoré v ňom vyvolávajú pocit fikcie – jeho práce, podobne ako Spiegelmanov Maus, nie sú fikcia.
. Jeho kariéra „komiksového novinára“ sa pravdepodobne začala v druhom čísle komiksu Yahoo. Vytvoril tu komiks In the Company of long hair, kde opisuje svoje zážitky z cestovania po Európe s punkovou skupinou Miracle Workers.
Na konci roku 1991 a začiatku roka 1992 strávil na vlastné náklady a bez zadania zo strany akéhokoľvek vydavateľa dva mesiace v Izraeli a na okupovaných územiach. Keď sa v polovici roku 1992 vrátil do USA, na základe svojich poznámok a zážitkov napísal a nakreslil 9-dielny komiks Palestine, ktorý sa považuje za prvý „reportážny komiks“. Po komikse Maus to bol jediný komiks, ktorý dokázal stáť vedľa Spiegelmanovho diela. Za tento počin získal v roku 1996 American Book Award.
Nasledovali ďalšie žurnalistické komiksy, najmä z Bosny. Za spomenutie stojí jeho spolupráca s časopisom Detail, aby sledoval dianie okolo haagskeho tribunálu s bosnianskymi vojnovými zločincami. Editorom, ktorý mu zadal túto prácu bol sám Art Spiegelman. Sacco vytvoril šesťstranový komiks a časopis si automaticky objednal druhý komiks, tentoraz však nešlo o politiku, ale o hudbu, konkrétne americký blues. Jeho úlohou bolo sprevádzať bluesmana R. L. Burnsideho na jeho tour.
. Saccovým prvým komiksom po Palestine sa stal príbeh Christmas with Karadzic (Vianoce s Karadžičom, 1997), ktorý sa objavil v antológii alternatívneho komiksu Zero Zero č. 15. Pojednáva o Saccovom pátraní a nakoniec stretnutí s jedným z vodcov bosnianskych Srbov. Nasledoval komiks Soba (1998) o mužovi zo Sarajeva, ktorý ukladá míny. Príbeh o Karadžičovi sa preberal v New York Times, čo položilo základ úspechu druhej „komiksovej reportáži“ Safe Area Goražde: The War in Eastern Bosnia 1992-1995 z roku 2000. Na 240 stranách opisuje malú moslimskú enklávu Goražde. Aj teraz išlo o spoveď očitého svedka, keďže Sacco podnikol cestu po tomto vojnou ničenom regióne. Tomuto dielu sa dostalo veľkej mediálnej publicity; väčšej ako ktorémukoľvek jeho predošlému komiksu, vrátane Palestine. V roku 2001 získala za Safe Area Goražde Eisner Award za originálnu grafickú novelu.
V Bosne bol Sacco trikrát. Zatiaľ posledným komiksom z Bosny je komiks The Fixer z roku 2003. Opisuje osobu Nevana, ktorý pôsobí ako „fixer“ – človek platený zahraničnými novinármi, ktorý má prehľad o situácii, má kontakty a sprevádza novinárov ako tlmočník aj ako osoba, ktorú pozná domáce obyvateľstvo. Práve pri tomto komikse sa Sacco zamýšľa nad otázkou vierohodnosti výpovedí osôb ako aj prekladov fixera. A ako sa s tým musia zahraničný novinári vysporiadať.
. Saccova tvorba zmenila pohľad vydavateľov mienkotvorných novín a časopisov na komiksy ako prostriedok podania informácie. A nemusí ísť len o často sa vyskytujúce karikatúry. Tie majú niekoľko výhod oproti klasickej novinovej správe (no nenahrádzajú ju). Podávajú dôležitú informáciu zábavným spôsobom, ktorá sa ľahšie zapamätá. Komiksy Joe Sacca však idú ďalej. Nepoužíva ich na satiru (okrem vlastnej osoby napríklad pri jeho vlastných predsudkoch), ale ako médium vyhovujúce jeho štýlu, kde používa prvú osobu. Nie každý ovláda angličtinu a jeho komiksy sú dobrým prostriedkom podania informácie. Môže sa v nich zamerať na menej podstatné veci, ktoré si novinári inak nevšímajú (napr. každodenné rezanie dreva v Safe Area Goražde), alebo mu umožňujú zreálniť prostredie spôsobom, ktorý písaná reportáž nepozná – zatiaľ čo v písanej reportáži sa nejaká stála, každodenná udalosť opíše len raz (napr. grafity na stenách v Palestine), v komikse je stále prítomná (nakreslená) bez potreby o nej napísať hoci len jedno slovo. Tým sa stáva jeho opis prostredia vierohodnejší, s ktorým sa môžu ľudia z týchto oblastí stotožniť.
Zbierky (výber)
Safe Area Gorazde (2000)
Palestine (2001)
Notes From a Defeatist (2003) – žurnalistické ako aj osobné záležitosti; spred Palestíny
The Fixer (2003)
War's End: Profiles From Bosnia 1995-1996 (2005)
But I Like It (2006)
Samostatné komiksy (výber)
Yahoo 1-6 (1988-1992)
Palestine 1-9 (1993-1995)
Spotlight On The Genius That Is Joe Sacco (1994)
Christmas with Karadzic (1997) in Zero Zero č. 15
Soba (1998)
American Splendor: Music Comics (1997) with Harvey Pekar
Stones (1998) in Zero Zero č.25
. V rokoch 1988 až 1992 cestoval okolo sveta, počas ktorých napísal a nakreslil 6-dielny komiks Yahoo. Dva roky žil v Berlíne, kde nakreslil niekoľko obalov a posterov pre nemecké hudobné vydavateľstva.
Po úspechoch jeho žurnalistických komiksov Palestine a Safe Area Goražde sa od roku 2004 stal na jeden rok cartoonistom pre The Washington Monthly, kde vytvoril niekoľko politicko-satirických komiksov. Pod záštitou Amnesty International pripravil v roku 2006 komiks I live here, ktorý pojednáva o čečenských utečencoch v Ingušsku. V tom istom roku vyšla aj komiksová kniha But I like it, čo je kolekcia stripov o rocku a rock and rollu.
V súčasnosti sa venuje príprave ďalšej knihe z Palestíny, tentoraz z južného pásu Gazy ako aj ďalšiemu komiksu z Bosny. Takisto navštívil ďalší horúci bod vo svetovej politike, Irak.
Komiksová žurnalistika
Jeho prvé komiksy boli satirické a autobiografické, a spadali do undergroundu. V 80. rokoch bolo zvyčajné kresliť autobiografické komiksy. No vo vydavateľstve Fantagraphics sa takisto začal zaujímať o slobodu slova, ktorá bola v tej dobe takisto dôležitou témou. Využil to pri svojom žurnalistickom vzdelaní a naučil sa dávať priestor na vyjadrenie čo najviac zúčastneným stranám, hoci ako priznáva, netají sa sympatiou k jednej zo strán. Prostriedkom vyjadrenia jeho reportáží sa stal komiks. A hoci jeho práca je rovnaká ako iných novinárov, vyznačuje sa ešte jednou odlišnosťou – ľudí, ktorých spovedá, sa musí pýtať aj vizuálne otázky. Na získanie ich dôvery paradoxne používa svoje komiksové práce, na základe ktorých môžu vidieť, o čo mu ide. Jeho kresby prostredia a udalostí sú verné realite a môžu sa s nimi stotožniť. Svoje práce označuje ako žurnalistické komiksy. Odmieta ich označovať za „grafické novely“, ktoré v ňom vyvolávajú pocit fikcie – jeho práce, podobne ako Spiegelmanov Maus, nie sú fikcia.
. Jeho kariéra „komiksového novinára“ sa pravdepodobne začala v druhom čísle komiksu Yahoo. Vytvoril tu komiks In the Company of long hair, kde opisuje svoje zážitky z cestovania po Európe s punkovou skupinou Miracle Workers.
Na konci roku 1991 a začiatku roka 1992 strávil na vlastné náklady a bez zadania zo strany akéhokoľvek vydavateľa dva mesiace v Izraeli a na okupovaných územiach. Keď sa v polovici roku 1992 vrátil do USA, na základe svojich poznámok a zážitkov napísal a nakreslil 9-dielny komiks Palestine, ktorý sa považuje za prvý „reportážny komiks“. Po komikse Maus to bol jediný komiks, ktorý dokázal stáť vedľa Spiegelmanovho diela. Za tento počin získal v roku 1996 American Book Award.
Nasledovali ďalšie žurnalistické komiksy, najmä z Bosny. Za spomenutie stojí jeho spolupráca s časopisom Detail, aby sledoval dianie okolo haagskeho tribunálu s bosnianskymi vojnovými zločincami. Editorom, ktorý mu zadal túto prácu bol sám Art Spiegelman. Sacco vytvoril šesťstranový komiks a časopis si automaticky objednal druhý komiks, tentoraz však nešlo o politiku, ale o hudbu, konkrétne americký blues. Jeho úlohou bolo sprevádzať bluesmana R. L. Burnsideho na jeho tour.
. Saccovým prvým komiksom po Palestine sa stal príbeh Christmas with Karadzic (Vianoce s Karadžičom, 1997), ktorý sa objavil v antológii alternatívneho komiksu Zero Zero č. 15. Pojednáva o Saccovom pátraní a nakoniec stretnutí s jedným z vodcov bosnianskych Srbov. Nasledoval komiks Soba (1998) o mužovi zo Sarajeva, ktorý ukladá míny. Príbeh o Karadžičovi sa preberal v New York Times, čo položilo základ úspechu druhej „komiksovej reportáži“ Safe Area Goražde: The War in Eastern Bosnia 1992-1995 z roku 2000. Na 240 stranách opisuje malú moslimskú enklávu Goražde. Aj teraz išlo o spoveď očitého svedka, keďže Sacco podnikol cestu po tomto vojnou ničenom regióne. Tomuto dielu sa dostalo veľkej mediálnej publicity; väčšej ako ktorémukoľvek jeho predošlému komiksu, vrátane Palestine. V roku 2001 získala za Safe Area Goražde Eisner Award za originálnu grafickú novelu.
V Bosne bol Sacco trikrát. Zatiaľ posledným komiksom z Bosny je komiks The Fixer z roku 2003. Opisuje osobu Nevana, ktorý pôsobí ako „fixer“ – človek platený zahraničnými novinármi, ktorý má prehľad o situácii, má kontakty a sprevádza novinárov ako tlmočník aj ako osoba, ktorú pozná domáce obyvateľstvo. Práve pri tomto komikse sa Sacco zamýšľa nad otázkou vierohodnosti výpovedí osôb ako aj prekladov fixera. A ako sa s tým musia zahraničný novinári vysporiadať.
. Saccova tvorba zmenila pohľad vydavateľov mienkotvorných novín a časopisov na komiksy ako prostriedok podania informácie. A nemusí ísť len o často sa vyskytujúce karikatúry. Tie majú niekoľko výhod oproti klasickej novinovej správe (no nenahrádzajú ju). Podávajú dôležitú informáciu zábavným spôsobom, ktorá sa ľahšie zapamätá. Komiksy Joe Sacca však idú ďalej. Nepoužíva ich na satiru (okrem vlastnej osoby napríklad pri jeho vlastných predsudkoch), ale ako médium vyhovujúce jeho štýlu, kde používa prvú osobu. Nie každý ovláda angličtinu a jeho komiksy sú dobrým prostriedkom podania informácie. Môže sa v nich zamerať na menej podstatné veci, ktoré si novinári inak nevšímajú (napr. každodenné rezanie dreva v Safe Area Goražde), alebo mu umožňujú zreálniť prostredie spôsobom, ktorý písaná reportáž nepozná – zatiaľ čo v písanej reportáži sa nejaká stála, každodenná udalosť opíše len raz (napr. grafity na stenách v Palestine), v komikse je stále prítomná (nakreslená) bez potreby o nej napísať hoci len jedno slovo. Tým sa stáva jeho opis prostredia vierohodnejší, s ktorým sa môžu ľudia z týchto oblastí stotožniť.
Zbierky (výber)
Safe Area Gorazde (2000)
Palestine (2001)
Notes From a Defeatist (2003) – žurnalistické ako aj osobné záležitosti; spred Palestíny
The Fixer (2003)
War's End: Profiles From Bosnia 1995-1996 (2005)
But I Like It (2006)
Samostatné komiksy (výber)
Yahoo 1-6 (1988-1992)
Palestine 1-9 (1993-1995)
Spotlight On The Genius That Is Joe Sacco (1994)
Christmas with Karadzic (1997) in Zero Zero č. 15
Soba (1998)
American Splendor: Music Comics (1997) with Harvey Pekar
Stones (1998) in Zero Zero č.25
