"... Comics láme kontinuum na niekoľko málo podstatných prvkov, čitateľ si ich potom vo svojej predstavivosti zosadí a nazerá ich proste ako kontinuum…"
Umberto Eco
Comics je teda umením neustáleho strihu. Kresliar je nútený vystihnúť len tie najpríznačnejšie okamihy. V tomto zmysle zapája comics čitateľove zmysly omnoho silnejšie než film. Výskumy zistili, že práve starí ľudia, ktorí si neosvojili schopnosť domýšľania a spájania jednotlivých obrázkov už v mladšom veku, majú s čítaním kreslených seriálov problémy - aj odtiaľ pramení ich nedôvera k tomuto žánru.
Kúzlo pohybu
Nemý film a comics vstúpili spoločne do situácie, ktorá im umožňovala rýchly a búrlivý rozvoj. Do priemyselných centier v Európe a Amerike prichádzali za prácou zástupy prostého a nevzdelaného obyvateľstva, prudko sa menil spôsob života i sociálna štruktúra veľkých miest. Imigranti do USA naviac často nepoznali jazyk zeme, ktorá sa mala stať ich domovom a mladé médium založené na obraze bolo presne to, čo týmto novým sociálnym skupinám dovolilo zapojiť sa do kultúrnych zábav svojej doby.
Film s comicsom kráčali dlhú dobu ruka v ruke, spoločne objavovali montáž, detail, uhol pohľadu, rozvíjali sa a učili od seba navzájom. Nie náhodou majú sny vo filme Život amerického hasiča podobu známeho obláčika nad hlavou hrdinu a niet divu, že mnoho nemých filmov v týchto dobách vzniklo na motívy obrázkových seriálov.
Už v roku 1902 natočil neskorší tvorca slávnej Veľkej železničnej lúpeže Edwin S. Porter v Edisonovej produkcii film Twentieth Century Tramp (Tramp dvadsiateho storočia) alebo Happy Hooligan and His Airship podľa obľúbeného comicsu F. B. Opera z roku 1889. Pôvodný film sa nezachoval a spôsob, akým bola rekonštruovaná aspoň časť jeho kópie je najlepším dôkazom, ako tesne spolu film a comics súvisejú. Reštaurovanú verziu, zachycujúcu trikovú scénu "šťastného chuligána" v lietajúcom stroji nad New Yorkom, vytvoril Kemp R. Niven tak, že odfotografoval jednotlivé diely kontaktnej fotokópie pôvodného negatívu, uložené na fotografickom papieri v Kongresovej knižnici. Čisto technologickou cestou sa tak film podľa comicsu stal znovu nepohyblivým papierovým médiom a z neho potom zase späť filmom.
Teraz trochu preskočme do súčasnosti a zastavme sa pri pojme storyboard. Je to obrázkový scenár, ktorý zachytáva scénu filmu v jej kľúčových okamihoch. Obsahuje ešte technické poznámky - postavenie a pohyby kamery, použitie objektívu, druh možných špeciálnych efektov, zvuku a hudby. Forma je takmer totožná s akýmkoľvek comicsom, ibaže počíta s ďalšími vyjadrovacími prostriedkami filmu, ktoré film už dlho využíva. Sú to prostriedky, ktoré sa udejú v čase a vo výslednom filme majú nejakú interpretačnú kvalitu. Hovorová reč, hudba a ruchy dokážu divákovi presnejšie priblížiť vymyslený comicsový svet a jeho postavy. Neznamená to však, že vždy aj kvalitnejšie a presvedčivejšie. Paradoxne tak plošný papierový comics umožňuje čitateľovi aktívnejšie sa zapojiť do zdanlivo čiernobielej hry na príbeh: sám si ho "ozvučuje" a "zhudobní" podľa vlastného vkusu. Zvukové nápisy sú nápovedami - ikonami zvukov, ktoré poznáme zo života, či filmu. Farebný zvukový film sa tak vo svojej konkrétnosti a jednoznačnosti zatvára obrazne i doslova do svojej plechovej konzervy a je odsúdený na verdikt chutí - nechutí. Ak je však interpretácia jedinečná (napr. vďaka osobitému prístupu režiséra) - papierová predloha tlieska dokonalosti. Plošný comics má výhody a rezervy zároveň, je na polceste medzi literatúrou, ktorú sa snaží zvizualizovať, a filmom, ktorého pohyblivú verziu akoby vytváral spolu s čitateľom v jeho hlave (no vnucuje mu pri tom svoje vizuálne videnie).
Prevažná časť komiky vyplýva z doplňovania sa obrazu a písaného slova, teda, dá sa povedať, z audiovizuálnej povahy comicsu. Tá sa však líši od zvukovo zrakového rozmeru filmu - prienik, v ktorom sa môžu uplatniť oba tieto druhy, nie je veľký. Aj zdanlivo príbuzný kreslený film takto stroskotáva v snahe "prepísať" známy comics. Mnohorozmernosť Tintina bola pri prepise do televízneho seriálu dosť sploštená; Asterix z toho vyšiel lepšie, lebo filmová podoba dala dôraz na akčnosť.
Omedzená prevoditeľosť platí tiež v protismere: pokus o prevedenie čisto gagového Toma a Jerryho do písanej kreslenej podoby zaostal za filmom. Iný prístup predstavujú hrané filmy Spielberga, Lucasa a ďalších, ktoré využívajú princípy comicsu. Ich postavy (Indiana Jones, Luke Skywalker) sú comicsovými hrdinami, no je v nich aj kus obyčajnosti a ledabolosti, čo ich robí presvedčivejšími a pohybujú sa v prostrediach, ktoré vyzerajú fantaskne, de facto sú to samostatne fungujúce mechanizmy, ktorým sa dá uveriť, ak na túto hru pristúpime. Spielberg: "Hlavnou postavou mojich filmov je obyčajný človek za neobyčajných okolností".
Jako součást své bakalářské práce Comics na FAMU vybral a sestavil Noro Držiak.
