Príbeh je jednoduchý: Mickey miluje myšku Minnie, ktorú jeho protivník Peg-Leg Pete chlípne zavlečie na svoj čln. Keď sa Mickey dostane medzi domáce zvieratá do podpalubia, rozdovádza sa v improvizovanom koncerte , pri ktorom mu poslúži ako hudobný nástroj kadečo: kravské zuby ako xylofón, hrnce, panvice, prasa i koza. Gagy a humor celkovo je drsný a nevýchovný, myšiakova hudobná mánia zbesilá a výsledná jednoduchosť filmu je ohromujúca - obraz so zvukom vytvárajú úžasnú rovnováhu. To bol koniec "písaného zvuku" v obraze kresleného filmu. Skončila éra skvelého žánru - nemej hranej grotesky, čím pohasla hviezda mnohých hercov, ktorí nedokázali svoj akčný humor prevteliť do svižných dialógov. Kreslená zvuková groteska sa stala novým žánrom. Zvuk a hudba dali akciám nový rozmer a väčšiu zrozumiteľnosť.
Akčný svet Myšiaka ostro kontrastoval s realistickými hranými a statickými "konverzačkami"; pretože bol celý skreslený výtvarne i zvukovo, bol umelecky štylizovaný, zaťahoval divákov do spoluprežitku, do sveta fantázie. Mickey sa preháňal po nebi aj po riečnej hladine za komického dunenia a praskania motora, ktoré karikovalo skutočné zvuky. Písaným zvukom z novinových stripov sa tak dostalo zadosťučinenia i viac pozornosti a niekedy väčšie percento vtipu mohlo stáť na nich. Myšiak ukájal túžbu divákov po zbesilej akcii, plejáde gagov a optimistickom vyvrcholení.
Druhú líniu kreslených filmov W. Dysneyho predstavujú Silly Symphonies - Smiešne Symfónie (1929 -39). Ich názov nevystihuje obsahové zameranie, pretože často boli lyrické, ale nikdy neboli symfóniami. Zásadný vplyv na Disneyho mal skladateľ Carl W. Stalling, ktorý jeho aj ostatných presvedčil, že sama hudba je dostatočne nosným námetom kresleného filmu. Disney potom vytváral celý rad filmov ako zobrazenie hudobnej produkcie, čo sa využíva aj v súčasných celovečerných kreslených filmoch.
Disney neustálym obnovovaním techniky v snahe dosiahnuť dojem trojrozmernej reality stratil štylizovaný svet plošnej kresby, kde je možné všetko bez syntetickej príchuti neuveriteľnosti. Zo začiatku jeho celovečerné filmy obecenstvo prevažne nadchýnali, no neskôr sa začali utápať v stereotype. V súčasnosti sa tradičný disneyovský model snažia autori zakamuflovať na prvý pohľad rôznym výtvarným spracovaním, ale aj cez všetky "snahy" sa dá (a vlastne aj musí) poznať, že je to Disney. Takže animovaný film, ktorý je oproti "normálnemu" filmu aj výtvarnou disciplínou, tu dostáva takpovediac na frak. Zaujímavým príkladom k porovnaniu sú dva filmy z rovnakého obdobia (1996) produkované štúdiom Disney: Pocahontas a Predvianočná nočná mora. - příště!
Jako součást své bakalářské práce Comics na FAMU vybral a sestavil Noro Držiak.
