Komiks.cz

. Má Oskarovo postižení nějaký skutečný základ? Zaslechnutý druh psychické poruchy? Nebo vlastni vzpomínky z dětství? Nebo snad zkušenosti aktuální…?
Raz som si uvedomil, že v mojich prácach sa už niekoľko rokov objavuje konkrétna bytosť s konkrétnou podobou. Bolo nesmierne fascinujúce objavovať ju v dodatočnom prehŕňaní sa medzi nimi. Len niekedy sa „presadila”, aby sa potom zase na niekoľko mesiacov stratila. Zhromaždil som si prace, kde sa mihla alebo hoci len jej fragment. Zostavil a poskladal som si jej konkrétnu podobu a dal jej meno. Keď bola na svete „Oskarova tvar”, zostalo už len prečítať z nej príbeh. A úprimne povedané, čítam ho dodnes…

Mluvící předměty, pronásledování policie - je Oskar paranoik? Schizofrenik?
Možno... ;)

. Bavili jsme se o recensentském nadržování „domácí“ tvorbě a konstruktivní kritice… Jaké se k Tobě donesly ohlasy?
Boli aj také, že Oskar je nuda. A že by tam mohlo byt viac (teda, ehm, aspoň nejaké) vtipne hlášky kombinované s nejakým tým vagónom krvi.
A samozrejme je pravda, že Oskar ma veľmi ďaleko k dokonalosti. A stotožňujem sa hoci s názorom, že prvá časť pôsobí i ako odtrhnutá od inej rozsiahlejšej knižky. V podstate som od začiatku chcel, aby bol Oskar jedna veľká minimálne 250stranova knižka (ale majú do toho čo asi povedať aj financie, a to je mimo mňa).

Kresba působí chladně, skoro nezaujatě; ale tomu, kdo si uvědomí hloubku a tragedii toho příběhu, přináší ten rozpor silné napětí - co horšího se ještě může stát? Co je pod tím technicistním povrchem skrytého? Je z toho cítit zvláštní chvění mezi cynismem a soucitem...
Čo sa týka kresby, mne sa napríklad páčilo, ako si v recenzii napísal: „Za až technicky precizní linkou i pravítkovou šrafurou je znát spíše promyšlená stylistika a soustředěná pečlivost, než chrlivá mučivost prokletých básníků, jejichž tragickým osudům se Oskarův úděl přibližuje.” Ja osobne som si to nevyložil ako výčitku, hoci to tak možno bolo aj myslene. Mne osobne sa zdalo zaujímavé použiť tam, kde by možno niekto čakal munchovskú expresionistickú karikatúru, naopak čistú a racionálnu kresbu. A skúmať, ako bude existovať v konfrontácii s takýmto príbehom. K expresívnemu gestu (či kresbe) mam oveľa intenzívnejší vzťah, ako k niečomu technickému, ale v tomto prípade mi išlo trochu o niečo iné. Niečo ako čistý racionálny zážitok, nezanesený záplavou „rozdrásaného“ gesta.

Aj Ivan Stable, keď bol u mňa v Bratislave a ja som mu ukazoval nejaké svoje volne prace, sa veľmi čudoval, ako som mohol zo seba vypľuť niečo tak prísne „geometrické či čisté”. Prevažná časť mojich prac sú upatlané maľby, ktoré keď maľujem, nebojím sa po nich hoci aj stúpať. Ja osobne som si dal na úplnom začiatku tohto projektu podmienku, že to bude „klasicky” komiks, na ktorom sa chcem pokúsiť naučiť (a keď nie naučiť, tak aspoň začať skúmať) základné veci, a až možno omnoho neskôr sa pustiť do nejakého „uletenejšieho” experimentu.

. A povedlo se?
V každom prípade je pre mňa kreslenie tak dlhého projektu skúsenosť. Je to úplne iná rovina, ako riešiť osem stránok komiksu niekde do časopisu. Možno by bolo užitočnejšie, keby išlo prvých 250 stránok Eda do šuplíka, a potom by sa vydal až ďalší projekt… Ale na to je už asi teraz neskoro. A tak dúfam, že ak si niekto Oskara kúpi, nebude ma preklínať, že musel byt svedkom mojej „výuky”. Lebo napríklad mňa by nahnevalo, keby som si kúpil hudobný album, kde sa speváčka len učí spievať.

Co ses „naučil“?
No či som sa niečo naučil, posúdi prípadný čitateľ nasledovných dielov. Ak tam zbadá zmenu k lepšiemu, tak áno, a ak nie, tak asi iba kecám. Osobne ma viac baví práca na dlhšom projekte. Keď si na 150-tej strane, tak ti to už také veľké nepripadá. Jednoducho ideš na ďalšiu stranu a hotovo. Keď ju dokreslíš, zase na ďalšiu a tak doblba… Teraz ma veľmi mrzí, že sa tomu nemôžem venovať naplno; ak by som na to mal celý deň, mohol by som každý rok vypustiť 250stranovu knižku. A to tej druhej práci, ktorá ma živí, asi nikdy neodpustím. Ale čo už, keď som na peniaze…

A to byla radost nebo stesk...?
Vytváranie komiksu považujem jednoznačne za radosť. Avšak v kombinácii s ostatnými povinnosťami v práci, ktorá ma živí, sa mi z toho stáva kvalitný stres. Zisťujem, že to asi nebudem vládať ťahať takto donekonečna. Niečo budem musieť zmeniť, ale ešte neviem čo… No už teraz sa začínam tešiť na projekt, čo príde za Oskarom.

... a ten je...? Máš už nějaký námět?
Rozprávať o tom je momentálne značne predčasné. Prioritu má samozrejme Oskar. Trochu som sa poučil. Dnes viem, že z ruky prípadný ďalší projekt nevypustím skôr, ako to nebude cele uzavreté a hotové. Možno sa na to bude musieť čakať tri krát dlhšie, ale bude to správnejšie (ak to samozrejme bude chcieť niekto vydať). To znamená: pokiaľ nebudem mat vytvorených tristo strán, nič z toho nezverejním. A v neposlednom rade uvažujem o zväčšení formátu, na ktorý budem kresliť stránky. Ale sú to len ďaleké plány, pri ktorých relaxujem keď ma Oskar unaví. A na Oskarovi ma čaká ešte mnoho, mnoho, mnoho, mnoho prace.

. Jaký je pocit držet v ruce svou vlastní první knihu?
Osobne som mal z Oskara, keď som mal prvý krát v ruke knižku, veľkú radosť. Ono to predsa len poteší. Len dúfam, že ho nebudem vidieť o pol roka niekde v lacnej knihe za par korún.

Co ty stále přítomné mouchy? Odlehčující hračička nebo jinotajný motiv?
To len tak, aby som sám seba nebral príliš vážne...

BRANO JELINEK: VYTVÁRANIE KOMIKSU POVAŽUJEM JEDNOZAČNE ZA RADOSŤ